Ako správne zavlažovať

Doplnková závlaha má veľký význam a vplyv na úrodu. Zvyšuje výnosy ovocia až o jednu tretinu. Plody majú krajší vzhľad a sú kvalitné. Okrem toho zavlažované dreviny majú dobré prírastky dreva a koreňov, sú zdravšie a odolnejšie proti mrazu. Pre potreby zavlažovania sú rozhodujúce okrem samotnej závlahy najmä stanovište, prírodné atmosferické zrážky, teplota vzduchu a vyparovanie.

Potrebu zavlažovať odvodzujeme podľa vlhkosti pôdy a vývojových období jednotlivých druhov. Záhradníci poznajú spravidla po mnohoročných skúsenostiach potrebu závlahy.
Aj my si potrebu závlahy v našej záhrade môžeme overiť. V hĺbke pôdneho profilu, ktorý zodpovedá hlavnej mase koreňovej sústavy (od 20 do 40 cm) má pôda pri miernom stlačení vyvolať pocit chladu, zemina sa nemá lepiť, ani sa nemaže. Vtedy je optimálny stav pôdy. V prípade, že hrudky sú tvrdé, pôda je suchá, je potrebné zavlažovať. Opačne, keď sa pôda lepí, dá sa formovať, nie je potrebné zavlažovať. V jednotlivých obdobiach vývoja potrebujú rôzne rastliny nerovnaké množstvá vody.

OVOCNÉ STROMY

Ovocný strom potrebuje najviac vody v dobe rozkvetu a bujného rastu letorastov a koreňov, ale aj v období rastu a zrenia plodov. Plodiaci strom potrebuje oveľa viac vody ako neplodiaci. Zavlažovanie v prvom roku po výsadbe je dôležité na ľahkých a priepustných pôdach. Rast dreva sa spravidla končí v polovici júna, preto by sme mali zavlažovať mladé stromky predovšetkým v máji a júni. Každá závlaha má prevlhčiť pôdu do hĺbky 40 až 50 cm. Závlahová dávka sa má opakovať v bezdažďovom období vegetácie každých 10 dní, pričom veľkosť dávky by mala byť 20 až 30 litrov na 1m².

RÍBEZLE A EGREŠE

Drobné ovocie pri nedostatku vlahy v pôde vhľadom na ich plytšiu koreňovú sústavu zavlažujeme doplnkovou závlahou vody 15 až 20 litrov na 1m2 asi päťkrát počas vegetácie. Nezabúdajme pôdu zavlažovať aj po zbere úrody.
Najdôležitejšia však je závlaha pred začiatkom dozrievania plodov a počas jeho priebehu. Zavlažované porasty dávajú úrodu až o 15 - 25% viac ako nezavlažované. Veľmi dôležitá je závlaha novovysadených ríbezlí, lebo zabezpečí dokonalé ujatie a intenzívny rast kríkov. Dôležitá je aj možnosť využitia závlahy na ochranu proti neskorým jarným mrazíkom. Udržiavaním vlhkej pôdy sa zvyšuje jej vodivosť a tým sa vyžarovaním umožňuje aj prúdenie akumulovaného tepla do vegetačného prostredia. Pozemok má byť mierne vlhký, ale nie premokrený.

VINIČ

Video tu

Vinič dobre rastie aj na pôdach s malým obsahom vody. Najdôležitejší termíndoplnkovej závlahy je pred pučaním, po odkvitnutí pri nasadzovaní bobúľ a po zbere. V našich podmienkach je vhodné aplikovať závlahu v dávke 4 až 7 litrov vody ku každému kru.

JAHODY

Jahody majú najväčšie nároky na vlahu v období kvitnutia, dozrievania a potom od konca augusta kedy sa tvoria rodivé púčiky ako základ pre úrodu budúceho roku. V období po kvitnutí je tiež veľmi dôležité zavlažovať, pretože sa tým zabezpečí dostatočná vyvinutosť plodov. Časté zavlažovanie v malých dávkach nie je veľmi vhodné. Preto sa odporúča zavlažovať zriedkavejšie, ale s výdatnejšou dávkou vody - 25 až 30 litrov na 1m2. Zavlažovanie pred dozrievaním znamená nebezpečenstvo výskytu hubových ochorení. Veľkú starostlivosť venujeme ochrane proti šedej plesni. Vysoko výnosná odroda Senga-Sengana je voči šedej plesni zvlášť citlivá.

MALINY

Maliny majú najväčšie nároky na závlahu v období kvitnutia, dozrievania plodov a potom, v období tvorby rodivých púčikov. Májovým, júnovým a potomaugustovým zavlažovaním sa podľa skúseností napomáha vrastu výnosov až o 20 až 30%. V tomto období sa odporúča dávkovať 30 - 50 litrov vody na 1m2. V ťažkých pôdach je vhodné zavlažovať podmokom.

Doplnková závlaha má veľký význam a vplyv na úrodu. Zvyšuje výnosy ovocia až o jednu tretinu. Plody majú krajší vzhľad a sú kvalitné. Okrem toho zavlažované dreviny majú dobré prírastky dreva a koreňov, sú zdravšie a odolnejšie proti mrazu. Pre potreby zavlažovania sú rozhodujúce okrem samotnej závlahy najmä stanovište, prírodné atmosferické zrážky, teplota vzduchu a vyparovanie.  Potrebu zavlažovať odvodzujeme podľa vlhkosti pôdy a vývojových období jednotlivých druhov. Záhradníci poznajú spravidla po mnohoročných skúsenostiach potrebu závlahy.
Aj my si potrebu závlahy v našej záhrade môžeme overiť. V hĺbke pôdneho profilu, ktorý zodpovedá hlavnej mase koreňovej sústavy (od 20 do 40 cm) má pôda pri miernom stlačení vyvolať pocit chladu, zemina sa nemá lepiť, ani sa nemaže. Vtedy je optimálny stav pôdy. V prípade, že hrudky sú tvrdé, pôda je suchá, je potrebné zavlažovať. Opačne, keď sa pôda lepí, dá sa formovať, nie je potrebné zavlažovať. V jednotlivých obdobiach vývoja potrebujú rôzne rastliny nerovnaké množstvá vody.